Falcovaná strešná krytina - Montáž

Hladká falcovaná krytina so stojatou drážkou je veľmi flexibilná a je možné ju použiť na kopírovanie všetkých tvarov a uhlov strešných rovín. Spájaná je dvojitou drážkou a bezpečne upevňovaná príponkami. Prípustný sklon pre pokrytie rovinnými tabuľami spojenými dvojitou drážkou je daný normou a je to 7°, s možnosťou prekročenia tejto hranice až na povolených 5°, kde sa musí použiť dodatočné tesnenie. Táto úprava dodatočného tesnenia sa používa aj v kritických miestach kde je možnosť predpokladu kumulácie snehu.

Podklad pre kladenie
Pre drážkovú krytinu je ideálny celoplošný podklad, pevný a bez akých koľ vek nerovností, ktoré sú plechom kopírované a môžu spôsobiť nevzhľadné stopy na výslednej krytine.

Obvykle býva podkladom doskové debnenie a všeobecne by drevený podklad mal spĺňať parametre:
  1. drevo by malo byť chemicky ošetrené
  2. vlhkosť dreva nesmie prekročiť 30%
  3. minimálna hrúbka drevného podkladu je 24 mm
  4. pri použití dosiek, je ich šírka v rozmedzí 80 a 140 a sú hranaté

Kotvenie
Falcovaná krytina je kotvená jediným prípustným spôsobom a to prostredníctvom príponiek a to pevnými príponkami a pohyblivými. Použitý materiál na príponky je pozinkovaná alebo nerezová oceľ. Pri pevných prípomkách je ich možné vyrobiť svojpomocne z rovnakého materiálu ako je krytina. Pohyblivá príponka je nenahraditeľná a jej použitie je potrebné pri dĺžke pásu krytiny dlhšej ako 2m. Príponky sa vkladajú do otvorenej drážky v pravidelných rozostupoch. Bežne je to 400 mm, kde sa táto hodnota môže znížiť s prihliadnutím k lokálnemu namáhaniu strešných plôch. Montovanie príponiek je pomocou 2 klincov alebo jedného vrutu (rozostup príponiek až 600mm). Vruty nesmú mať driek, odporúča sa použitie s plochou hlavou, kde sa zamedzí vytláčaniu hlavy do povrchu krytinu. Platí, že ťahová sila vetra pôsobiaceho na 1m2 musí byť menšia ako sila potrebná k vytrhnutiu celkového počtu umiestnených príponiek v danom metri.

Pevné príponky majú svoje miesto v tzv. pevnej zóne. Všetky iné plochy strechy musia byť osadené pohyblivými príponkami. Pevná zóna má šírku 2m (merané po krokvy) a dĺžku podľa danej strechy.

Strojné vybavenie a náradie
Povrchovo upravený zvitok je možné spracovať ručne ale výhodnejšie strojne. Detaily oplechovania, úžľabí, vikierov, prestupov a ďalších špecializovaných miest je potrebné riešiť pomocou bežných klampiarskych postupov. Pri spracovaní platí zásada ohľadu na povrchovú vrstvu plechu. Je potrebné sa vyvarovať použitiu ostrých kovových nástrojov, ktoré by vo väčšej miere poškodili ochrannú polyesterovú vrstvu. Pre rôzne druhy spracovania platia rozdielne limity teplôt, pri ktorých je povolené montáž prevádzať. Pri ručnom tvarovaní dochádza k rázom, ktoré sú k materiálu menej šetrné ako plynulé strojné falcovanie. So znižovaním teploty má plech tendenciu krehnúť.

Nežiaducemu správaniu plechu je možné predchádzať dodržaním správnych pracovných teplôt:
odporúčané strojné spracovanie +14 °C
odporúčané ručné spracovanie +16 °C

Pásy o požadovanej dĺžke sú pripravené ku kladeniu na strešnú konštrukciu, kde sú následne uzatvárané strojnou falcovačkou. Pri položení drážky musí byť smer odtoku vody cez túto drážku, nikdy nie do nej. Nie je žiaduce použiť kombináciu strojov od iných výrobcov ako aj kombináciu materiálov krytiny.

!!! Pri samostatnom uzatváraní drážky dochádza k spojeniu a podtiahnutiu cca 5mm plechu. To môže mať vplyv na falcovanie, pokiaľ je krytina najprv uchytená do príponiek a potom sú uzatvárané všetky drážky naraz. Pri dlhej streche môže nastať nesprávna činnosť falcovacieho stroja z dôvodu načítania spomínaných 5mm. Takémuto problému je možné predchádzať priebežným falcovaním pri pokladaní a kotvení pásov.
Dodatočné tesnenie drážok
Ak sklon strešnej roviny klesne pod 7°, vkladá sa do drážky vždy dodatočné tesnenie. Tesnenie môže tvoriť samolepiaca pružná páska, falcovací olej, alebo neutrálny klampiarsky tmel. Pre minimálny sklon 3,6°- 5° sa odporúča použiť tesniace pásky. Nevýhodou tmelu môže byť jeho nerovnomerná aplikácia alebo zanášanie tvarovacieho ústroja vytláčanými úbytkami tmelu. Dodatočné tesnenie plní svoju funkciu najviac v zimnom období, kedy na streche leží súvislá vrstva snehu. Pri jej úbytku môže dôjsť k vzlínaniu vody dvojitou drážkou. Pokiaľ má strecha dostatočný sklon a nie je pravdepodobné, že by sa na ploche sneh udržal má tesnenie skôr poistnú funkciu a má svoje odôvodnenie najviac v horských oblastiach. Pri budovách s presahom strechy môže nastať komplikácia v podobe nerovnomerného topenia snehu. Presahy strechy nie sú na rozdiel od krytiny nad budovou zahrievané zospodku a hromadia sa na nich mrznúce snehové valy. Tieto prirodzené zábrany umožňujú vznik žľabu, ktorý je zaplnený stojacou vodou z ohriatej časti strechy. Pokiaľ v takomto mieste nie je dostatočné tesnenie, dá sa predpokladať, že voda prenikne do konštrukcie.

V horských oblastiach na komplikovaných konštrukciách je nutné konkrétne posúdenia a stanovenia použitia dodatočného tesnenia. Je pravdepodobné, že tesnenie bude treba použiť aj na podstatne strmších sklonoch ako je 7°. Náklady na utesnenie drážky sú zanedbateľné v porovnaní so škodami spôsobenými zatekaním, alebo problémami v strešnej skladbe.